Novy Zeland update 2

13. July, 2008
Tak ahojte vsetci.Zase raz sa po malej prestavke ozyvame od protinozcov. Tak zacnem tam kde sme naposledy prestali. Po stretavke s nasimi turistami sme dali v kempe oddychovy den. Teda kvazi oddychovi. Lebo najprv sme si boli preverit vlastnosti nasich kajacikov na mori, kde vsetkych viac srotovalo ako sa kajacikovali a dostali sme hroznu nakladacku ale bolo to super. No a aby sme to s tym oddychom nemali take lahke, tak sme si este vecer zahrali kontaktne rugby a futbal s basketbalovou loptou kde sa nejakou blbou nahodou podarili vyhrat nasim bratom zo zapadu.


Dalsi den travime kajakovanim a to dalsim helitripom, tentoraz na riecku Wanganui obtiaznosti WW4 az WW5, kde sa vydavame v plnej zostave plus nejaky dalsi utecenci z CZ ktorych sa nam pridali den pred tym. Riecka je na pohodu nejake tie skociky, slajdy, a mega valec. ale ved posudte sami.



Dalsi den sa pre nedostatatok vody musime presuvat z rieky na rieku, ale na koniec sa nam vodu nedari najst a tak sa rozhodujeme, ze dalsi den budeme zase raz letiet helikopterou.


Dalsi den sa teda rozdelujeme na dve skupiny. Jedna sa vydava na upper Hokitiku (Zajic, Tomo, Honza, Palo, a dvaja dalsi cesi) obtiaznosti WW5 a dalsia (Smolik, Mirec, Karasek a ini )na o nieco lahsi riecku upper Perth. Obe skuipny letime. Na uuper Hoki vedie zase raz offroad kde to ani stvorkolka nema zadarmo takze presun na pristavacie miesto stihame na poslednu chvilku a prva skupina odliata v malom zhone. Riecka zacina vtipne.Asi po 300m tahame nasim ceskym sudruhom po zlom prejazde perejou lod zo sifonu. Nastastie vsetko skoncilo dobre a lodku sme vytiahli. To nas caka este 6 hodin WW5 nejake tie prenasania a zopar klucovych miest.Na dolnom useku rieky sa k nam este pripaja olda a evina a nakoniec po 8 hodinach docela zniceny vyliezame z vody a mierime do kempu.



Druha skupina to ale o moc lahsie teda nemala. Na perthe obtiaznosti WW4 az WW5 stravili 9,5 hodiny, spoznali niekolko crazy pereji dali si nejake rozplavby a nakoniec sa o 22.00 vratili do kempu. Hned prvu tazsiu perej sme asi troska podcenili, najma dost technicky najazd -a hned z toho boli 3 rozplavby, navyse Sarka stratila padlo a Smolik boticku. Vzhladom na to, ze na druhej nohe boli este pluzgiere - pozostatok z "oddychoveho" rugby- sa mu teda nasledujucich 9 hodin nechodilo zrovna najlepsie. Rieka bola nadherna, najma spodny kanon. Fotkz bohuzial nemame (to by sme tam boli asi este aj teraz...)

Dalsi den po vydatnom lejaku sa stastie obracia na nasu stranu a vydavame sa na Riecku Kakapotahi obtiaznosti WW4 aa WW5 v zostave Palo, Zajic, Honza, Tomo a Karasek. Jedna sa o totalnu moralovku. Vstupna perej je miesto kde sa cela rieka siroka asi 20 metrov zleje do 1,3 metrovej skary kde sa tvori valec a navyse sa tam neda vidiet. Z dalsimi perjami to neni ale o nic lepsie. Zajic nam sice vsetko popisuje ale stale skaceme do miest, do ktorych neni vidiet a nakoniec ako bonus preneasame jeden turbo sifon, kde sa vystupuje na mali kamienok asi meter nad jeho hranou. Na dolnom useku rieky sa k nam pripaja este olda a evina. Fotky zial nemame lebo kazda zbytocna vec v lodi komplikuje uz tak tazke prenasanie.

Na druhy den savydavame dole smer Queenstown. Po ceste sa rozdelujeme na dve skupine pricom ta prva: Zajic, Olda, Evina a Honza sa vydavaju na Ladovec Franc Jozef.



Druha skupina Tomo, Palo, Mirec a |Karas sa vydavame na riecku krora vyteka z ladovca Fox ktora as aj rovnako vola. Tak obtiaznosti WW4.



Nasledujuci den prechadzame uplne do Queenstownu a davame si riecku Shotover na ktoru vedie cesta ktora ani nahodou nieje strma a naozaj mame stastie ze je upravena.



Shotover je riecka tak za WW4. Nadherna zarezana v peknom prostredi s tunelom, na konci ktoreho je nie uplne lahka perejka.



Dalsi den nastava den DDDDDD. Chystame sa na riecku Kawarau a na jej tri useky. Zaciname usekom zvanym dogs leg ktory je tak WW3+ a je to pekne rozpadlovanie.



Za tymto lahkym usek nas caka asi to najtazsie, co sme doteraz sli. Povestny Nevis bluff obtiznosti WW6-. Po dlhom uvazovani nachadzame dve cesty jednu tazsiu a jednu o nieco lahsiu. Tazsia vedie stredom cez valce a lahsia vedie po lavej strane. O obtiaznosti riecky si urobte mienku sami z nasledujucich fotiek:



No a ked sme si mysleli ze mame vsetko za sebou, Zajic sa nam zabudol zmienit o jednom turbo valci ktory som (Tomo) spolu s Honzom nestihol obist a po brutalnej nakladacke som dostal autoeject a tak trosku som si zaplaval na rozdiel od Honzu, ktoremu to po nakladacke vytrhlo len padlo.



Riecku zakoncujeme perejou citroen rapid obtiaznosti WW4+.



Vecer travime poriadnou oslavou nasho uspechu a opekanim takze si rano skoro ani nevsimneme ze zajic odchadza spat na sever. Honzu palia chodidla- nevie chodit po horucich uhlikoch, na rozdiel od nas ostatnych…

Dalsie den uz bez zajica davame este raz Citroen a presuvame sa dole do Fiordlandu. Na dalsi den ale zistujeme ze aj tato oblast trpi nedostatkom vody a tak uz len Smolik a Karas si davaju vyhliadkovi let nad fiordlandom a nasledne sa presuvame spat do queenstownu. Dalsie dni nas caka presun cez Westcoast na sever. Tak zatial to je asi vsetko co sme za posledne dni zazili.
Majte sa teda.
Pozdravuju: Tomo, Smolik, Palo, Honza, Mirec a Karas.