Druha skupina to ale o moc lahsie teda nemala. Na perthe obtiaznosti WW4 az WW5 stravili 9,5 hodiny, spoznali niekolko crazy pereji dali si nejake rozplavby a nakoniec sa o 22.00 vratili do kempu. Hned prvu tazsiu perej sme asi troska podcenili, najma dost technicky najazd -a hned z toho boli 3 rozplavby, navyse Sarka stratila padlo a Smolik boticku. Vzhladom na to, ze na druhej nohe boli este pluzgiere - pozostatok z "oddychoveho" rugby- sa mu teda nasledujucich 9 hodin nechodilo zrovna najlepsie. Rieka bola nadherna, najma spodny kanon. Fotkz bohuzial nemame (to by sme tam boli asi este aj teraz...)
Dalsi den po vydatnom lejaku sa stastie obracia na nasu stranu a vydavame sa na Riecku Kakapotahi obtiaznosti WW4 aa WW5 v zostave Palo, Zajic, Honza, Tomo a Karasek. Jedna sa o totalnu moralovku. Vstupna perej je miesto kde sa cela rieka siroka asi 20 metrov zleje do 1,3 metrovej skary kde sa tvori valec a navyse sa tam neda vidiet. Z dalsimi perjami to neni ale o nic lepsie. Zajic nam sice vsetko popisuje ale stale skaceme do miest, do ktorych neni vidiet a nakoniec ako bonus preneasame jeden turbo sifon, kde sa vystupuje na mali kamienok asi meter nad jeho hranou. Na dolnom useku rieky sa k nam pripaja este olda a evina. Fotky zial nemame lebo kazda zbytocna vec v lodi komplikuje uz tak tazke prenasanie.
Na druhy den savydavame dole smer Queenstown. Po ceste sa rozdelujeme na dve skupine pricom ta prva: Zajic, Olda, Evina a Honza sa vydavaju na Ladovec Franc Jozef.