16.5.2014
Doobeda vyrazame z Andrassy base camp smerom do Viedne na letisko v zlozeni Palo, Tomo a Snorchel. Pocasie pripomina skor oktobrove pocasie, ale to nam nevadi, aspon si zvykname na chladne pocasie co nas caka. Hned za hranicami, zistujeme ze Palo zabudol vsetok proviant, ktory sme z campu nafasovali. Na letisku sa odbavujeme pomerne rychlo a hladko. Batozina je hlboko pod limit a kajaky odovzdavame bez problemov, s tvrdenim ze su to surfy (ved kazachstan je top destinacia pre surfovanie :D ). Tomo este posobi svojim sarmom a tetuska za podkladnov cela zmetena nam uctuje namiesto troch kajakov len dva. Spokojny nastupujeme do lietadla a startujeme smer Kazachstan.
17.5.2014
V skorych rannych hodinach dorazame do Almaty kde nas ma cakat zvysok nasej posadky. Tazko unaveny po dlhej ceste, alebo po obcerstvenim, ktore nam letusky nonstop podavali (samozrejme pod natlakom a proti nasej voli) sa stretavame s Vasilom. Vyzdvyhujeme kajaky a navazujeme na auto. NAse auto ma urcite najlepsie roky uz za sebou a pevne verime ze nas vylet vydrzi. Prve prekvapenie je pocasie. Hned po pristani vytahujeme jedine kratase, ktore sme zbalili a ti drzejsi aj slnecne okuliare. Pripajame sa teda k Vasilovi, Sergejovi a Antonovi. Anton, je z ruskej televizie a robi nam kameramana a sofera. Po nabaleni sa do auta, vyrazame do mesta vybavit nejake drobnosti, ako zamenit peniaze, nakupit stravu, vymenit pneumatiky a zohnat nahradne diely na auto. To vsetko sa deje v nasej nepritomnosti, lebo cela slovenska sekcia spi po narocnom lete. Budime sa az mimo mesta (prespali sme aj vymenu pneumatik :D ) a na nase velke prekvapenie sa nachadzame v strede puste. Vsade len kamene, prach a hlavne sucho. Az naraz prichadzame ku kanonu, kde tecie rieka a rastu jedine zelene rastliny na okoli. Tu nas caka Kosta s povoleniami, lebo sa nachadzame v narodnom parku Udoli Zamkof. Tu je nase prve taborisko. Sergej je nas kuchar a je vegetarian. Ale po prvej veceri to vobec nikomu nevadi a tesime sa na jeho dalsie vytvory.
18.5.2014
Po chladnej noci, pocas ktorej sme si takmer museli nasadit slnecne okuliare, koli silnemu mesiacu nasadame na prvu rieku Carim. Usek je len na jeden den a meria 40km. Tu nas cakaju 4 vyznamnejsie pereje, medzi ktorymi sa nachadzaju dlhe sekcie flatwateru. To nam ale nevadi, lebo je krasna sceneria, ktora pripomina Grand kanon. Sprevadza nas kopec divokej zvery, tak o zabavu mame postarane a tento dlhy usek si uzivame. Celkovy sucet km na vode je zatial 40km.
19.5.2014
Dalsi vecer spime na rovnakom mieste a dalsi den nas caka len presun. Pojem o kilometroch stracame, lebo podla Vasila to ma byt len 70km, ale nasich europskych je to tak 350. Stale sa nachadzame v pohori Tan San. Prichadzame do odlahlej doliny, kde nocujeme pri potoku. Ze to je odlahly potok, sme si len mysleli, pokial nas skontrolovali 3 nocne hliadky za jeden vecer. Nastastie je s nami Kosta, co je miestny ranger, ktory vsetko s trochov vodky vybavi.
20.5.2014
Rano vstavame a vyrazame na nas prvy viac dnovy vylet. Sami sme v ocakavaniach, lebo najprv sme mali slapat s kajakmi, potom nam ich mali niest osle a nakoniec to odnese velka ruska masina ZIL. Po tom co nam miestny borci navazaju kajaky na korbu, sa trochu cudujeme, kde my budeme sediet. Zrazu nam je vsetko jasne, my budeme sediet v kajakoch. Naskakujeme teda do kajakov na korbe a vyrazame na cestu. Zastavujeme na pumpe, kde ZIL nabera 300 litrov nafty a vyrazame na cestu. Verime miestnym borcom co robia, lebo najprv prechadzame cez zavrety most a potom naberame smer takmre kolmo hore. ZIL za prvou farmou nabera smer hore a 6x6 pohon nas zenie smerom hore. Chlapcom na druhej zakrute zacne tiect nafta, ale igelitka a guma z podlahy vsetko vyriesi. Na opravenom aute, vystupane do 2800 mnm a so slimacim tempom 10kmh uhaname k nasmu cielu. Najprv sme vsetci nadseny z offroad atrackie, ale neskor uz len cakame kedy dorazime do ciela. Celkovy sumar tohto presunu je 100km a 11 hodin. Vecer z poslednych sil rozbijame tabor. O 11 vecver sme velmi prekvapeny z namrazi na kajakoch, to ozaj nikto necakal.
21.5.2014
Hned rano sa vydavame na 12km dlhy trek k Leningradskemu prelivu (kanon). Tento trek ideme nastastie bez kajakov, lebo zistujeme, ze je malo vody. Nasadame teda o 13:00 na vodu pri 6 stupnoch. Splavime cca 20km a pred kanonom vystupujeme. Snorchel a Palo protestuju, ze by sme zvladli aj kanon. Vasil hovori, ze bude lepsie prespat pred kanonom, lebo je tu domcek a sauna. Podla ruskych zakonov, ak je clovek v nudzi, moze sa aj vlamat do domu. Nastastie sa nemusime vlamat a cez okno otvarame chatu. Varime veceru, ked vtom pride miestny pastier a cely stastny nas nachadza v chatke. Po kratkej konverzacii nasou lamanou rustinou, zistujeme ze sa vola Misa a zije tu od svojich 16tich rokov (cela dolina ma 4 obyvatelov). Vecer travime pri vecery a prihodach, ktore nam rozprava Misa. Pred spanim je jemny poprasok snehu na vrcholkoch kopcov.
22.5.2014
Rano sa prebudzame v chatke a neverime vlastnym ociam, lebo vonku je 40cm cerstveho snehu. Po prvej navsteve latriny, sa rozhodujeme, ci vyrazit na vodu, alebo pockat na dalsi den. Rozdhodnutie je jasne, cakame do dalsieho dna. Pocasie je vonku lyziarksy idealne, tak ideme najst nase kajaky. Kajaky nachadzame pod hlbokou vrstvou snehu. Cestou spat do chatky stretavame Vasila vo vodackom obleceni a s radostnym oznamenim ze "poplujeme" (vyrazame). Sadame na vodu a vyrazame do kanonu. Prichadzme k prvej pereji, kde predtym ako ju chceme zijst, tak skoro na Toma pada obrovsky suter. Hned za tym nasleduje prenaska kde zistujeme, ze nosime zbytocne vela zradla, lebo kajaky su nejak moc tazke. Cakame na dalsie pereje v kanone, no dlasie neprichadzaju a namiesto nich je 40km po rieke. Na konci nas caka Anton a ako je ruskym zvykom, tak aj flasa vodky. Na nasom taborisku stretavame anglicanov, ktory sa vybrali z Malajzie do Londina. Vsetci spolu oslavujeme Tomove druhe narodeniny.
23.5.2014
Tento den je urceny len na presun do dalsieho pohoria Cungaria. So zastavkou u holica, koli Palovi (lebo musi byt cool na foto), dorazame na miesto neskoro v noci. S chadzame z cesty, lebo si myslime, ze ideme hladat miesto na spanie. No vsak po 30 minutach offroadu, sa zhodujeme na tom ze Vasil ide az na putin rieky Koksu. Velky kamen, ktory nam posuva prednu napravavu o niekolko centimetrov, nas na noc zastavuje.
Dalsie zapisky z denniku kajakara nasleduju.
Péťa, Páša, Tomo
