Prvé a zároveň posledné pádlovanie v Kanade 2014

Cesta sem bola fajn aj keď let bol celkom dlhý, ale našťastie sme mali 3 sedadlá sami pre seba, takže sa to dalo zvládnuť. V Calgary nás vyzdvihol Muskulator s jeho vytunenov káričkou a odviezol nás k sebe na barák. Prvé dni sme sa tu iba rozhliadali, povybavovali základne veci a ešte sme sa ani poriadne neohriali ( a to doslovne) a už sme si to cez víkend šinuli do hôr stihnúť posledné pádlovanie. O tom že bolo naozaj posledné svedčí aj fakt, že po ceste späť sme mali už po členky snehu.

Prvý deň sme šli Tobi pri mestečku Radium cca 3hod. od Calgary. V takom kaňoniku WW tak 3-4 a trvala asi 30 minút. Čo stálo naozaj za to, tak to bol výstup k autu, tiež odporúčam. Strmý svah pralesovitého charakteru, malá parádička. Ešte že nás miestňaci ubezpečili, že to bol jeden z tých ľahších take out-ov. Také malé zoznámenie aby sme vedeli čo nás čaká na jar.

Takto sa pripravuje oheň. Potrebná základná výbava = motorová píla.

Párty, párty pártička.

Večer sme pekne krásne zaliezli do neďalekých hot springs na odmrznutie a potom nasledovala menšiu B-day párty na Muskulátorovu počesť. So všetkým čo k tomu patrí: torta, sviečky, balóny o čo sa postarali miestny a my sme sa postarali o jeho pitný režim. A áno podarilo sa. Muska si prešiel menším očistcom.

Druhý deň, druhú riečku s názvom Skookumchuck sme šli asi 4 hodiny. Bolo málo vody, ale boli tam pekné perejky, ktoré pri väčšej vode budú  velice zaujímav :) . Tu nám Muska konečne dotriezvel a večer sme šli na večeru, kde sme boli mierne sklamaný z výberu jedál. Samé burgre, pizza, chipsy, hranolky, ale našťastie  sme tam vykukali aj dáke cestoviny, aby nám ich náhodou nebolo málo.

Vysmiata dievčina zaseknutá všutroch. Holky sa tu toho moc neboja.

Nižšie spomínaná prenáška.

V nedeľu bola poslednou riečkou Spillimachine. V hlbokom kaňone a s brutááálnou kosou. Ešte že tí rozumnejší ostali v teple auta. 1 hodinový run trval tak 3 hodiny s dvoma rescue akciami a jednou prenáškou. Neviem či to je tiež taktika pripraviť nás na kanadské pádlovanie, lebo prenáška vyzerala následovne: Hodí sa kajak do vody pod vodopad a vzápätí za kajakom skáču dvaja kajakári aby chytili kajak pred nasledujúcou perejou, postupne sa potom nahádžu do vody aj zvyšné kajaky a kajakári. Tak trochu dúfam, že je to iba taký kanadský žartík. Na záver je pekný 8 metrový vodopádik. Miestnou tradíciou je, že ten kto ho ide prvý krát, tak ho musí ísť na oči. Ale zapáčil sa tak, že podaktorí si ho dávajú hneď 2x. Tak ja len dúfam, že je to všetko podstatné čo máme vedieť a nebudú nás už čakať žiadne milo-nemilé prekvapenia, lebo inak máme na leto o zábavu postarané :)

Musím ale povedať, že tento trip bol výborne načasovaný, pretože snežiť začalo až keď posledný človek vyliezol z vody. :)

Tak toľko z kajakárskych postrehov, zvyšok sa dozviete nabudúc

Majte sa krásne.

Z & P