V polke apríla sme sa to rozhodli v Calgary konečne zabaliť a po dlhej zime sme sa tešili na výlet. Odjazd bol docela komplikovaný, lebo sme si museli vziať zo sebou všetky veci, keďže sa už do Calgary nebudeme vracať a tých vecí rozhodne nebolo málo.
V piatok vyrážame smer Fernie. Prvá rieka kde sa zastavujeme s názvom Wigwam je veľmi pohodová riečka na rozpádlovanie a preto na ňu ideme v hojnom počte 11 ľudí. Po cca1.5hod sme sa priliali do spodného elku, kde sa kocháme užasnými scenériami. Tu nás kanadská divočina prepadá v plnej kráse, keď na pravom brehu zrazu zbadáme obrovského medveďa. Paráda ako hrom! Ďalšie dni zvyšujeme level a prevažne pádlujeme iba na rieke Elk. Pádlovanie to bolo rozhodne príjemnejšie ako vo februári :). Ideálna voda, v preklade na vodopád veľa, umožňuje chalanom výzvičku a všetci ho pekne stylujú na kaňon je vody akurát tak, aby sme mali o zábavu postarané. V každom prípade si užívame pádlovanie v hlbokom kaňone class WW 4. Spíme na najluxusnejšom campspote EVER. Víkend sa končí, Muska sa vyberá na poslednú týždňovú šichtu do Calgary a my sa postupne presúvame do USA na legendárny Little white salmon, kde sa majú o týždeň konať preteky.
Po trochu zvláštnych otázkach na hraniciach, prekračujeme kanadsko – americké hranice. Cesta bola dlhá. Na druhý deň sa stretávame s Jakubom, ktorý nám nedáva vydýchnuť a hneď nás ženie na vodu. Večerný run na White Salmone časť Green truss. Trochu prezieravo tam vysielam Palina na ocheckovanie situácie :) po jazde potvrdzuje Jakubove slová ,,je to v pohode“ V priebehu času pri opise perejí sa slová ,,je to v pohode“ trochu menia a mne začína trochu stúpať tlak. Prvé dni sa teda motáme na green trusse. Môj prvý run bez komplikácií a našťastie aj tie potom. Riečka úplne parádna ťahšie pereje striedajú ľahšie a furt sa niečo deje. Po rozpádlovaní sa dostávame na Little white. Tu vám pereje moc nevysvetlia jediné čo sa dozviete je povestná veta ,, When you feel it, do a stroke" Vodočet ukazuje 2.5 čo je pre miestňakov na hrane zjazdnosti, my sa zhodujeme, že keby takýto klenot bol u nás jazdí sa až do 1.0. Rieka opäť parádna i keď je pravda, že by zniesla viacej vody. Ďalšie dni sa nesú v znení ráno Little white, niekedy aj viac krát a večer Green truss, tiež niekedy viac krát. Medzi tým obdivujeme mestečko, okolitú prírodu a sopky jedna na juhu druhá na severe. Začíname rozumieť kajakárom ktorí sem prišli a už neodišli. Miesto je to naozaj malebné a celý čas nás sprevádza krásne počasie. Vyťahujeme krátky rukáv aj krátky noháv. Pri takom teplom počasí som zrejme utrpela menší úpal, lebo som sa rozhodla že little white dám aj ja. Krk jak žirafa oči 2m pred loďou ale po cca 45min. si vydychujem s blaženosťou, že to mám úspešne za sebou. Pred pretekom ideme ešte jednu rieku Cispus čo je neďaleko, charekter má podobný ako ostatné rieky, len je tu zamračené a prší.
Pretek trval jeden deň. Kvôli malej vode sa nešiel slalom, čiže závody ubehli celkom rýchlo. Palinovi sa po miernom zaváhaní na strome asi 10m pred cieľovom linov darí obsadiť 9 miesto, čo je vzhladom k okolnostiam podľa môjho názoru výborné. Prvý skončil Gerd, druhý Dane a tretí Rush.
Po závodoch sa pomaly uberáme späť do Kanady k mestu Revelstoke. Kde sa stretávame s kanadsko-českou bandičkov. Dávame rieky Fitztubss, Wilson, Pingston a St. Leon je známi svojim obrovsým slidom, kde Zuzička po strate pádla a neschopnosti vyeskimovať rukami, pláva. Musím povedať, že piť pivo z botičky je fakt nechutné, zlaté časy keď sa kupoval rum. Chalani si všetko užívajú, pádlujú, stajlujú a neviem čo ešte. No aj tu nám možnosti už dochádzajú a teda sa odoberáme na west coast do oblasti Squamishu a Whistleru.
Prvá polovica výletu za nami a o tej druhej sa dozviete v ďaľšom článku. Nemusíte smútiť naše zážitky bez ktorých isto neviete zaspať vám prinesieme čoskoro.
S láskou Zuzinečka, Palinečko a Muskulátko.
