Začiatkom decembra Zuzka a ja sadáme do lietadla vo Viedni a vyrážame smer juh. Vo Frankfurte sa k nám ešte pridáva česká sekcia - Kubo a Terka. O dvadsaťštyri hodín neskôr sa ocitáme v Santiago de Chile, vyzdvihujeme si auto z požičovne a smerujeme ešte ďalej na juh. Prvou zastávkou je Rio Teno kde zostavujeme takzvané Covero – konštrukciu na prekrytie nákladného priestoru nášho pickupu Nissan Terrano. Takto budeme mať naše veci bezpečne zavreté a pritom sa nám budú aj ľahko naväzovať kajaky.

Vyroba luksusneho Covera nam zabera skoro celý deň

Teno má vďaka teplému počasiu vody viac než dosť a tak nastupujeme pod najťažšou pasážov. Hovoríme si že na rozjazdenie si dáme niečo ľahšie ale rieka nás prekvapuje veľkým spádom a prietokom a tak zrazu zisťujeme že ideme na oči kontinuálne pereje obtiažnosti WW4 až 5. Druhú jazdu sme si už pre istotu niektoré pereje prezreli.

Keď je veľa vody aj spodný úsek na Tene stojí za to

Pokračujeme do národného parku Radal Siete Tazas kde sa nachádza jedna z najúžasnejších riek na svete Rio Claro. Krištáľovo čistá voda tu preteká hlbokým vulkanickým kaňonom a vytvára tu množstvo skokov a vodopádov charakteru pool-drop. Začíname úsekom Siete Tazas – sedem čajových šálok – veľké lagúny v kaňone sú prepojené vodopádmy o velkosti 2 až 8 metrov. Po obede si ešte s Kubom vo dvojke dávame kaňon El Diablito kde sa nachádza úžasný vodopád ktorý sa otáča o 180 stupňov. Z kaňonu niet úniku a množstvo perejí sa nedá ani prezrieť ani preniesť čo nám šetrí hodne času. Keďže holkám sa zapáčili vodopády na Siete Tazas, druhý deň všetci dávame ešte horný úsek zvaný 22 Saltos – 22 vodopádov. Dva dni na tejto úžasnej rieke si ale vyberá svoju daň  v podobe defektu a rozbitého čelného a zadného skla na aute. Ďalej nás čaká presun do Puconu. Po ceste ešte chekujeme nejaké rieky ale niektoré sú úplne suché a niektoré majú aspoň nejakú vodu a užívame si pohodičkové pádlovanie.

Šlapeme na horný úsek Rio Claro a po ceste sa nám úspešne darí zablúdiť

A už si užívame 7 čajových šálok

Point of no return... keď ste tu už vám nezostáva nič iné ako vrhnúť sa do útrob hlbokého kańonu

Rio Nuble bolo sice suche ale tie výhlady boli kuxusné

Pucón je mekka adrenalínových športov a turizmu v Čile. Veľké jazero Villarica, rovnomenná sopka a množstvo riek naokolo nás uchvátia natoľko že tu trávime skoro týžden. Vďaka dažďu sa nám darí splaviť kopec riek v okolí ako napríklad Trancura, Turbio, Palguin, Nevados či Puesco. Náš typický deń v Pucone vyzerá nasledovne: budíček o osmej, rýchle ranajky, meating z miestnimi kajakármi a vyrážame na ťažšie rieky, obed v Pucone naberáme aj holky a opäť vyrážame pádlovať. Po pár takýchto dňoch sme dosť unavený a tak opúšťame Pucón aby sme si trochu oddýchli. Na pláne máme rieku Fuy ktorá má však velmi vela vody. To nás s Kubom neodrádza a tak sadáme na vodu. Nakoniec sa zhodujeme že napriek tomu že to malo veľa vody to bolo celkom vpohode – teda vpohode prenášanie celého ťažkého úseku s vodopádmi. Zastavujeme sa aj na vodopáde Nilahue ale aj tento vodopád sa zmenil a usudzujeme že vyhnúť sa nebezpečnej jaskyni dole je takmer nemožné.

Kontinuálne pereje na Rio Puesco nikdy neomrzia

užívame si krásne skoky na RIo Palguin

Zuzka na vstupenke, Rio Palguin

Kuba sa pripravuje na dlhý let na  Demshitz drope, rieka Nevados

Demshitz dropom sa ale zábava rozhodne nekončí

Ďalšie prekvapenie nás čaká na rieke GolGol. Na tejto rieke sa nachádza iba sedem perejí ale všetko sú to velké dropy takže to stojí za to. Posledné dva vodopády sú najväčšie, Salto Princess cca 8 metrov a Salto Indio cca 15 metrov. Ideme si ich preto najprv prezrieť na pešo keďže tu vedie vyhliadkový chodník. Sledujeme značky na Salto Princess a ostávame veľmi šokovaný keď prídeme k vodopádu. Napriek tomu že som tú rieku išiel už viac krát tento vodopád som v živote nevidel. Zmetený sa ponáhľame pozrieť na Salto Indio. Indio sa našťastie nezmenilo až na malý detail, netečie cez neho skoro žiadna voda. Neskôr zisťujeme že stromy po povodniach prehradili rieku kúsok pod vodopádom o ktorom si všetci vodáci mysleli že sa volá Princess. Voda sa tu odklonila do predtým suchého ramena kde sa nachádza skutočný Salto Princess, síce nie moc velký ale pekný vodopádik.

Po ceste si užívame výhľad na mnohé vulkány

jeden z menších dropov na Rio GolGol

Rio Negro je jeden zo skrytých klenotov v Čile

čím ďalej ideme na juh tým je na cestách menej asfaltu a viacej dobytku

Vianoce plánujeme stráviť na Futaleufe a tak sa ponáhľame ďalej na juh. Namiesto pohodlnej cesty cez Argentínu volíme trochu komplikovanejšiu variantu cez Čile. Odmenou sú nám dve nádherné rieky ktoré sme pred tým ešte nešli. Rio Petrahue pod nádhernou sopkou Osorno a Rio Negro v malom prístavnom mestečku Hornopiren. V Hornopiréne nasadáme na trajekt ktorý nás vykladá  pri mestečku Chaitén. V Chaiténe pred siestimi rokmi vybuchla sopka a takmer celé mesto zasypal popol alebo zmietla následná povodňová vlna. My sme boli v tomto mestečku asi pol roka po výbuchu a celé mesto bolo úplne opustené. Teraz, po šiestich rokoch, po výbuchu nebolo ani stopy a mestečko bolo znova plné ludí. Z Chaiténu je to uz len kúsok na Futu a tak Vianoce trávime kajakovaním na nádhernej rieke a rozbiehame tu aj našu rybársku kariéru.

Pohľad z nasadačky na náš obľúbený úsek na Fute

Holky si užívajú big water jak sa patrí

Inferno gorge sice neni zas tak pekelný ale zato je naozaj pekný

Kubo sa snaží zorientovať v jednej z najväčších perejí na Fute - Throne

Z Futaleufy pokračujeme ešte ďalších 800km smerom na ďalšiu úžasnú rieku ale o tom až v ďalšom článku už čoskoro...

Palo