Koncom roku 2015 sa ocitáme v malej dedinke Puerto Bertrand na brehu jazera Bertrand. Prši tu už týždeň a všetky rieky v okolí sú rozvodnene. Obávame sa čo nás čaká nasledujúce dni. Z jazera totiž vyteká najväčšia rieka v Čile, Rio Baker. Pereje na Bakery sú  už za normálnej vody obrovské, aké to bude keď tam bude ešte o pár metrov vody viac? Prezeráme prvý kaňon a zisťujeme že napriek veľkej vode sú lajny stále rovnaké a dokonca vyzerá že prejazdy medzi ohromnými valcami sú širšie. Daždivé počasie nám však na morále moc nepridáva a tak si nechávame zjazd až na ďalší deň. Ráno sa budíme do pekného počasia a hneď vyrážame na rieku. Nakoniec sa naše obavy nepotvrdili a pereje sa nám zdali dokonca kúsok ľahšie ako za menšej vody. Úspešne schádzame prvé dva kaňony a na vypádlovanie si dávame horný úsek z jazera do kempu kde chytáme ryby na večeru. Nasledujúci deň si dávame to isté ale tentokrát berieme aj holky na druhý kaňon kde sú sice najmenšie pereje ale zato najväčšie víri. Najviac si to užila Zuzka ktorá celá aj s kajakom zmizla na pár sekúnd vo víre. Bohužiaľ Kubu seklo v krku a nám ostával ešte rest v podobe tretieho kaňonu. Budíme sa v Silvestrovské ráno a Kubo stále nevie hýbať hlavou a tak na vodu sadám sám. V pláne mám solo zjazd všetkých troch kaňonov. Voda už klesla na normálny level a vlny sa začaly viac baliť do valcov čiže v prvom kaňone dostávam miestami docela nálož. Ale rozhodujem sa že pokračujem ďalej. Po druhom kaňone sa rieke vzďaľuje od cesty a ocitám sa v odľahlom kaňone odkiaľ niet úniku. Po úvodnej prenáške ma čaká množstvo pekných perejí a na konci asi hodinové vypádlovanie po rovnej vode. Poobede ešte stíhame náš obľúbený horný úsek a opäť chytáme veľa rýb na večeru.

La Confluencia - sútok riek Baker a Nef, tu začínajú tie najlepsšie pereje

Hneď prvá perej v kaňone vám ukáže akú má Baker silu.

Pereje majú nielen velký prietok ale aj velkí spád.

Malý kajakár na veľkej rieke:-)

Jedna z najťachších perejí - wall shot

Nájazd do wall shotu

jeden z našich mnohých úlovkov

A po luxusnom pádlovaní luxusná večera

Na Nový rok sa vydávame na dlhú cestu spať na sever. Po ceste sa zastavujeme ešte raz na Fute a pokračujeme ďalej cez Argentinu. V Argentíne nás čaká ďalšia pekná rieka, Rio Manso v národnom parku Nahuel Huapi. Na internete sa dozvedáme že sa táto rieka nemôže kajakovať  lebo tečie cez veľmi odľahlý kaňon kam sa miestny rangery v prípade úrazu nevedia dostať a nevedia vás zachrániť. Do parku sa preto vkrádame až večer a dúfame že nestretnem žiadnych rangerov ale hneď prvých stretávame asi po 10 minútach. Snažíme sa im vysvetliť že s tými kajakmi ideme pádlovať iba na jazero, našťastie nám to veria a púšťajú nás ďalej. Na vodu sadáme druhý deň skoro ráno aby sme sa vyhli rangerom a davu turistov ktorý sa sem chodia pozerať na Salto Alersec. Za vodopádom sa rieka zarezáva do kaňonu a nás čaká množstvo zábavných perejí. Pod kaňonom je to ešte asi hodina obtiažnosti WW 2 až 3 a záverečných 8 km cez jazero nás úplne vyčerpáva.

Presúvame sa ďalej

A po ceste fotíme mnohé krásne výhľady

Salto Alerces je známa turistická atrakcia neďaleko mesta Bariloche

Po pekných perejách na Rio Manso vás čaka 8km vypádlovanie cez jazero

Z Argentínny sa trajektom vraciame speť do Čile a trajekt nás vykladá priamo na nasadačke na Rio Fuy. Tu trávime zopár dní, rieka má ideálnu vodu a všetci si to užívame. Fuy sa rýchlo stáva jednou z našich najobľúbenejších v Čile. Stretávame tu bratrov Serasolovcov zo španielska ktoý nám ukazujú lajny na najťažšom strednom úseku. Na tomto úseku je mnoho veľkých perejí, najvýraznejší je asi 15 metrov vysoký vodopád, najnáročnejšia je však posledná perej ktorá nejde ani moc prezrieť a už vôbec nejde preniesť.

ďalší z mnohých vulkánov

Holky si užívajú pekné vodopády na Rio Fuy

Zuzka skáče vodopád Salto Leona

ďalší z pekných skokov na hornom úseku

prenáška na úseku Vulcano run zahŕňa skok z 15metrov do vody a rýchle nastúpenie do lode uprostred hlbokého bazénu. Treba to však stihnúť predtým jak vás prúd odnesie do ďalšieho skoku.

a ďalšia prenáška, tento krát na strednom úseku. Skok z piatich metrov do vody, pár záberov a 15 metrovy vodopad.

Záverečná perej, boofnut velký valec je len začiatok úspechu na tejto asi 200 metrov dlhej pereji. Našťastie sa nedá preniesť.

A speť na put in, môžme ísť ďalsiu jazdu...

Rio Fuy si veľmi  užívame až kým sa nám miestny dhoprstý nerozhodli pozrieť do auta a následne nás odľahčiť o našu foto techniku. Po tomto incidente opúšťame Puerto Fuy a smerujeme do Puconu. Tu trávime opäť zopár dní, pádlujeme, a zbavujeme sa  kajakov. Pred odletom ešte trávime pár dní na pláži pri mori a učíme sa surfovať.

Napriek tomu že to bol už moj tretí trip do Čile, zas nás táto krajina prekvapila nádhernou prírodou a úžasnými riekami. Dúfam že sa sem ešte párkrát vrátim. 

Palo